História Nižnej Šebastovej

K dávnej histórii Nižnej Šebastovej
PhDr. Marián Bilý, PhD.

Počiatky Nižnej Šebastovej, ako to dokladajú zachované archívne listiny, siahajú do dávneho stredoveku. Podľa doterajších historických výskumov osídlenia územia Šariša pochádza prvá písomná zmienka o dedine Nižný Šebeš (tento názov obce platil až do roku 1948) z roku 1315.

Významný slovenský medievalista (odborník na stredoveké dejiny) Ferdinand Uličný, ktorý skúmal históriu osídlenia nášho územia, dospel analýzou archívnych dokumentov a výsledkov archeologických nálezov k presvedčeniu, že dedina existovala už skôr, minimálne v 13. storočí, teda pred prvým písomným záznamom o nej.

Prvá písomná zmienka o dedine či usadlosti Nižný Šebeš súvisela s historicky doloženým potvrdením vlastníctva majetkov v Šariši miestnemu šľachticovi Sinkovi kráľom Karolom Róbertom. Uvádza sa medzi nimi aj Vyšný Šebeš a Nižný Šebeš. Názvy oboch usadlostí a obvyklý postup osídľovania hore údolím potoka, svedčia však podľa Uličného o tom, že druhá z uvedených usadlostí je historicky staršia ako prvá. A to aj napriek tomu, že prvá známa písomná zmienka o Vyšnom Šebeši pochádza už z roku 1307, keď sa usadlosť stala vlastníctvom spomínaného šľachtica Sinka.

Názvy dediny Nižný Šebeš sa v priebehu storočí menili. Známa bola ako Sebus, Sebes, Alsebus, Alsosebes. Základom všetkých názvov bolo slovo sebus či sebes. Slovo sebes znamená v maďarčine bystrý, prudký, čo by sa mohlo podľa Uličného vzťahovať na potok pretekajúci dedinou a nasledne na názov dediny, ktorá pri ňom vznikla. Názov odvodený z maďarského slova by mohol naznačovať, že na vzniku danej usadlosti sa podieľala miestna maďarská vojenská stráž, ktorá tu pôsobila v 11. storočí, resp. v prvej polovici 12. storočia.

Podľa uznávaného historika však nemožno vylúčiť ani možnosť, že základom názvu dediny nebolo maďarské slovo sebes, ale staršie slovenské slovo, z ktorého sa neskôr utvorilo ono maďarské (analogicky ako v prípade názvov Šariš – Saros). Slovenský pôvod názvu by podporil domnienku, že tu kedysi existovala starobyla slovenská osada, zvyškom ktorej by mohol byť archeologický nález z 12. storočia v danej lokalite (pozostatky miestnosti s kamenným kozubom, zlomky tehly, keramiky či pracovné nástroje).

História v spolupráci s inými vednými odbormi (napríklad s archeológiou, jazykovedou, ale aj ďalšími) pomohla osvetliť viaceré neznáme či menej známe udalosti z dávnejších či menej dávnych dejín našej obce. Výskumy však naďalej pokračujú. Ich výsledky by mohli ešte výraznejšie prispieť k rozšíreniu nášho doterajšieho poznania.

Občianske združenie